Slide background

Attila Szabó - stále mladý, náš a svetový

 
      Aj keď pádlo dávno zavesil na klinec, do kajakárne sa vracia vždy rád. Na miesta, kde prežil krásne a úspešné roky svojho života.
 
Na prvý pohľad Vás na ňom zaujme vyšportovaná postava, pokoj,skromnosť, úsmev a mladícky vzhľad. Práve on začal zlatú éru rýchlostnej kanoistiky v Komárne. Majster sveta, medailista zo svetových šampionátov a účastník troch olympijských hier – Attila Szabó. V týchto dňoch sa dožíva krásneho životného jubilea- päťdesiat rokov.    

    Je veľkou osobnosťou nielen komárňanskej, slovenskej, ale aj československej  a svetovej kanoistiky. Patrí mu niekoľko prvenstiev. Ako prvý z Komárna sa v roku 1988 zúčastnil olympijských hier, ako prvý sa stal v roku 1989  majstrom sveta v Plovdive v K1 na 10 000 metrovej trati a v tom istom roku bol vyhlásený za najúspešnejšieho športovca Československa.     
    K jeho veľkým úspechom patria:

    1985- Majstrovstvá sveta Mechelen- 6.miesto  K2 1000 m / so Štefanom Viszlaim /  
    1986- Majtrovstvá sveta Montreal- 6. miesto K1 1 000 m
    1987- Majstrovstvá sveta Duisburg- 2.miesto K1 10 000 m, 3.miesto K1 500 m, 6. K1 na 1000 m
    1988- Olympijské hry Soul - 6.miesto K1 500 m, 7.miesto K1 1 000 m          
    1989- Majstrovstvá sveta Plovdiv- 1.miesto K1  10 000 m, 4.miesto K1 500 m, najúspešnejší športovec                                     Československa

    1990- Majstrovstvá sveta Poznaň- 4.miesto K1  10 000 m, 4.miesto K1 500 m, 
    1992- Olympijské hry Barcelona- 4.miesto K4 1 000 m / Turza, Kadnár, Erban/
    1993- Majstrovstvá sveta Kodaň - 3.miesto K1 10 000 m, 6.miesto K4 1 000 m / Turza, Kadnár, Erban/
    1995- Majstrovstvá sveta Duisburg- 6.miesto K2 1 000 m / Erban/
    1996- Olympijské hry Atlanta - v K2 1 000 m / Kadnár/- do finále nepostúpili
     Snom každého športovca je účasť na olympijských hrách. Attilovi sa podaril parádny kúsok, keď sa prebojoval až na    tri olympiády.

    O účinkovaní Attilu na jeho prvej olympiáde v roku 1988 v Soule sme sa mohli bližšie dozvedieť z publikácie venovanej týmto olympijským hrám. Po úspešnom vystúpení na svetovom šampionáte v Duisburgu v roku 1987, mnohí videli vtedy iba 21 ročného Attilu na medailovej pozícii. Bol najúspešnejším kajakárom v Československu a v Soule súťažil v K1 na  500 a 1 000 metrovej trati. Ako jediný sa zo všetkých kajakárov a kanoistov prebojoval do finále na oboch tratiach, čo bolo niečo výnimočné.  
    Vo finále na 500 metrovej trati obsadil napokon  6.miesto. Ako sám povedal, medailu nikto nemá vo vrecku. Je treba sa prebojovať do finále a vo finále sa o miesto medzi najlepšími tromi uchádzajú všetci deviati. Na oboch tratiach sú jeden-dvaja favoriti, ale boj o medaily býva veľmi tuhý. Zo skúseností z medzinárodných regát a z majstrovstiev sveta vedel, že v silnej konkurencii rozhodujú maličkosti. V tomto finále sa zdalo, že urobil chybu na štarte, že vyštartoval o čosi neskôr. Prvý štart sa musel opakovať a ako sám povedal, tu bol ešte pokojný. Pri druhom, opakovanom štarte Attila jasne počul vedľa seba zvuk vody. Bol presvedčený, že vedľa neho štartujúci pretekár, majster sveta MacDonald z Nového Zélandu, vyštartoval o niečo skôr. Rozhodcovia však pretekárov nevrátili. Attila zostal nervózny, začal vzadu a nevedel, čo má robiť. Druhú polovicu trate zajazdil vo štvrtom čase a za medailou zaostal 0.92 sekundy.     

    Na 1 000 metrovej trati Attila bojoval a v nádherných pretekoch obsadil 7.miesto, len 2,25 sekundy za víťazom a od bronzovej medaily ho delilo pol lode.  Attila nebol úplne nespokojný a aj keď radosť nemal, zostal mu pocit, že urobil všetko, čo sa dalo.
    Na svojej druhej olympiáde v roku 1992 v Barcelone si sadol s ďalším komárňanským kajakárom Jozefom Turzom a so Slovákmi Robom Erbanom a Jurajom Kadnárom do  československej K4. Na 1000 metrovej trati veľmi tesne obsadili 4.miesto, keď ich od tretích Austrálčanov delilo 0.09 ( deväťstotín sekundy). Skvelý výsledok.

    Treťou olympiádou, na ktorej sa Attila zúčastnil, bola olympiáda v Atlante v roku 1996. Spoločne s Jurajom Kadnárom pretekali v K2 na 1 000 metrovej trati. Aj keď išli najlepšie ako sa dalo, aj keď išli svoje maximum, na finále to nestačilo. Dosiahli napokon  jedenásty čas a zostali pred bránami  finále. Po finálových účastiach na medzinárodných podujatiach- sklamanie. Aj keď sa mu na olympiáde nepodarilo vybojovať cenný kov, doma ho čakal poklad najcennejší, novonarodená dcérka. Aj takéto osudy píše šport a Attila na šport vôbec nezanevrel.

    Do klubu päťdesiatnikov sa Attila zaradil spoločne so svojim bratom Zoltánom,  tiež bývalým kajakárom, úspešným najmä v juniorskom veku. 

     Pri príležitosti krásneho životného jubilea im srdečne blahoželáme,  prajeme všetko najlepšie, najmä  veľa zdravia, šťastia, radosti, elánu, úspechov v osobnom a v pracovnom živote.